Dnes sme sa rozlúčili s Južným ostrovom a vrátili sa na Severný.

Ráno: trajekt a kruháč naľavo

Ešte trochu zaspatí sme nasadli do auta a ja som zo zvyku prefrčal kruhovým objazdom vpravo. Našťastie o siedmej ráno tam nebolo ani auto, ani polícia. 😅

Odnavigovali nás do pruhu číslo 2, čakanie kratšie ako posledne a vyše hodinu pred odplávaním sme už boli zaparkovaní na lodi, dnes nie v podpalubí, ale na palube.

Plavba Marlborough Sounds → Cookov prieplav

Výhľady pri výjazde z fjordov boli opäť úchvatné, ale fúkalo ako bláznivé. Stál som na palube a dúfal, že konečne uvidím veľrybu alebo aspoň delfína. Klasicky smola – nič.

Pokec s milou Austrálčankou, ktorej sme predniesli náš plán po Austrálii. Hneď nás varovala: „V noci nejazdite, zraziť klokana je horšie ako kiwiho.“ Zapamätané.

Príchod a cesta do Tongariro

Hneď po vystúpení vo Wellingtone sme vyrazili smer Tongariro National Park. Cesta trvala asi päť hodín, ale počasie sa kazilo čím viac sme stúpali. Keď sme parkovali pred hotelom, z ktorého má byť za pekného dňa vidieť Mount Ngauruhoe (alias Mount Doom), nevidel som ani päť metrov pred kapotu. Hmla, dážď, vietor – Mordor v plnej paráde, len bez výhľadu.

Žiadna zaujímavá zastávka sa nepodarila, Carla mala málo pohybu, takže večer bola ako tornado na batériách. Nechali sme ju chvíľu behať po terase priamo z izby a okolo hotela – aspoň sa vybila.

S Klarou sme pri riešili ďalšie plány, ked opustíme Zealand.

Dojmy z dňa

Z juhu na sever, z fjordov do vulkánov, z tyrkysovej vody do hmly a dažďa. Presne takto má vyzerať prechod medzi ostrovmi – kontrast na plné obrátky.

Mount Doom sme síce nevideli, ale cítili sme ho v kostiach.