Dnes sme sa rozlúčili s Tongou a pristáli na Fiji. A hneď sme dostali prvú lekciu: tu nič nefunguje podľa plánu, ale nakoniec to vždy nejako vyjde.

Ráno na Tongatapu – benzínová kríza

Ráno sme si trochu natiahli odchod, dojedli, čo sa dalo, a chceli ešte skočiť do detskej herne. Google tvrdil „otvorené“, realita bola „zrušené už pred rokom“. Tak sme zašli do Friends Café na poslednú tonganskú kávu a vyrazili na letisko.

Plán bol dotankovať, vrátiť auto, check-in.

Realita: na žiadnej benzínke nebol benzín.

Už pár dní sme videli pred čerpacími stanicami šialené fronty – teraz vieme prečo. Benzín sem proste občas dovezú. Keď nie je, nie je.

Auto sme vrátili s 2/3 nádrže, kľúče hodili do schránky a napísal som požičovni, že „sorry, ale na ostrove nie je benzín“. Dúfam, že to pochopia.

Na letisku sme stretli pána ako hora. Pýtal som sa ho, či hrá rugby → „Hral som. Majstrovstvá sveta 1995, číslo 2, mlynár.“

Áno, stál som pred bývalým tonganským reprezentantom. Pri jeho postave som mal chuť mu podať ruku a zároveň cúvnuť.

Let a príchod na Fiji

Let prebehol v pohode, ale po prílete sme dostali prvú lekciu Fiji time: dohodnutý odvoz mal prísť o 17:00, prišiel o 17:20, bez ospravedlnenia, len s úsmevom a „no worries, bro“

Cesta na Coral Coast mala trvať dve hodiny → trvala takmer tri. Cesta je plná agresívnych šoférov, starých áut a kráv a krabov. Za svetla sme ešte videli, ako všade hrajú rugby – často bosí na tráve.

Zastávka v obchode: všetko zamrežované, do vnútra sa nedá vojsť, len okienko. Indický majiteľ: „Shoplifting, bro.“

Takmer každý obchod na Fiji vyzerá ako väznica. Na klude to nepridá.

Večer na Coral Coast

Dorazili sme za tmy, ubytovali sa, Carl zaspala chvilu pred prijazdom, zase sme v úplne inom svete. Teplota 28 °C, vlhkosť 90 %, vôňa kvetov a zvuk vĺn.

Dojmy z dňa

Z Tongy (kde nie je benzín) na Fiji (kde nie je bezpečno v obchodoch). Zatiaľ máme dojmy z Fiji zmiešané, budeme mať ešte pár dní na to si ich ujasniť.