Dnes sme ráno naložili auto, prešli mimo platené úseky na parkovisko na letisku. Carla si vybrala nejakú novú hračku z automatu, z ktorého ale vypadli hračky dve – takže jedna zadarmo. 😄 Prečo nie. Akurát sa nám zase zväčšuje množstvo batožiny.

Let do Uluru

Trojhodinový let cez červenú krajinu so soľnými jazierami. Trochu mi unikla logika toho, že letušky aj tak ukazujú, ako si obliecť záchrannú vestu, keď vlastne môžeme dopadnúť asi len do púšte.

Pred koncom letu Carla zaspala a následne sme zistili, že má asi trochu teplotu, čo je celkom problém :(.

Máme ale nejaké lieky.

Extrémne prostredie s teplotami okolo 43 stupňov a suchý vzduch vonku alebo v klimatizovaných priestoroch tomu veľmi nepomôže. Baby teda prepli na kľudový režim a ja som po prílete aspoň vyrazil pozrieť na západ slnka.

Majú tu na to špeciálne parkovisko.

Trochu ma nahnevali na hoteli – ďalšia zbytočná vec dnes pri check-ine: dali mi papier, kde som mal vypísať svoj email, adresu a telefón a neviem čo.

Keď mi to dávajú vypísať rukou, tak automaticky hotelu nedám maximálne hodnotenie – to je pravidlo.

Hlavne keď s takými blbosťami otravujú v momente, keď za mnou prišiel autobus z letiska s ďalšími 20 ľuďmi, čo musia čakať, kým vyplním papier rukou.

Jednak ja už rukou neviem písať, takže to aj tak nikto nikdy neprečíta.

Takže úplný nonsens.

Prostredie Uluru

Prostredie je tu celkom čarovné a zdaleka to nie je úplne prázdna púšť – rastie tu všetko možné a aj života je tu dosť.

Vlastne takto asi by vyzeral terraformovaný Mars možno.

Červenú farbu pôdy si hneď všimla aj Carla a veľmi ju to zaujalo.

Dojmy z dňa

Dnes to bol presunový a červený deň – let nad púšťou, príchod do Uluru, západ slnka a prvé zistenie, že tu je život aj tam, kde by človek nečakal.

Austrália nám ukazuje svoju najdivokejšiu, najčervenšiu tvár – a my sme tu, aj keď trochu chorí.

Ahojte z Uluru – kde je 43 °C, západ slnka ohnivý