Dnes bol deň, keď lazaret odletel z Uluru.

Všetci trochu chytení, ale dnes sme museli zvládnuť odletieť z tohto nehostinného miesta, kde teplota vonku je strašne vysoká a bez klimatizácie sa nedá dlho vydržať – takže zostať tu by asi nášmu zdraviu neprospelo.

Let – adrenalín zadarmo

Let je samozrejme náročná vec, keď človek nie je OK, a dnes to bolo ešte o to veselšie, že asi kvôli šialenému počasiu, čo teraz v Austrálii je, sme v rámci cesty dostali k letu zadarmo aj adrenalinový zážitok.

Hádzalo to s nami viac ako na amerických horských dráhach.

Seriózne som sa bál a Carla spala, takže ma musela ukľudnovať Klára.

Carla zvládla cestu lietadlom ako profík – nad očakávanie dobre, aj so zapchatým nosom.

Časové zvrhlosti

Časový posun medzi Severným teritóriom a Victóriou je hodina a pol – by ma skutočne zaujímalo, ktorý intelektuál toto vymyslel.

A to ešte nie je najväčšia zvrhlosť.

To je územie, kde žije asi 40 ľudí, zvané Eucla, kde majú čas posunutý o štvťhodinu.

A to je asi tak jediné, čím je tá oblasť zaujímavá.

Späť v Melbourne

Kazdopádne sme späť v Melbourne a vymenili LCPrado 4×4 späť za RAV4.

Zajtra sme mali ísť autom cez oblasť zasiahnutú záplavami – takže je to uzavreté.

Obchádzka číslo jedna je zavretá kvôli požiarom a tak to musíme obísť – snáď to nejako dopadne.

Dojmy z dňa

Dnes to bol ťažký, chorľavý a preletový deň – ktorý bol skôr horská dráha ako cestovanie.

Austrália nám ukázala svoju najextrémnejšiu tvár – 43 °C, časové zvrhlosti a púšť, kde človek prežíva len vďaka klimatizácii.