Dnes sme konečne vyrazili pozrieť vraj asi najkrajšiu pamiatku v KL – Batu Caves. Odkladali sme to kvôli hinduistickým sviatkom a s tým spojeným masám Indov, čo turistom návštevu komplikovalo. My sme to už celkom vychytali – prišli sme o 10:00, teda v čase, keď tam autobusy vyhadzovali Číňanov, takže stále bolo relatívne OK a nemuseli sme sa nikde tlačiť. Carla vybehla tých skoro 300 schodov ako nič, ja som sa trochu zapotil. Na opice sme si dali pozor a teda nám nič neukradli. Prekvapilo ma, že do chrámov, čo sú vnútri, väčšinou Číňania nechodili – mám pocit, že sa nechceli vyzúvať. Jaskyňa pôsobí veľmi impozantne a to, že veľkú zlatú sochu dokončili opravovať pár mesiacov pred naším príchodom, celý zážitok ešte vylepšilo.

Ďalšia zastávka bola mešita Wilayah Persekutuan – asi najväčšia v meste. Nedá sa tam ísť len tak, ak človek nie je moslim, tak vás kvalitne oblečú, ak nie ste dostatočne vhodne oblečení, a zadarmo vás sprievodca po mešite prevedie. Je to celkom sranda, pretože sa vás tak nejak popri tom snažia nalákať na islam. Každopádne mešita je impozantná a inšpirovaná moslimskými štýlmi celého sveta. Základné kupoly sú ako v Istanbule, minarety egyptského štýlu a malajské sú drevené ručne vyrezávané detaily.

Tretia zastávka, aby sme dovŕšili religiózny malajský mix, bola v čínskom chráme Thean Hou, ktorý bol už pripravený na blížiace sa oslavy. Zapálili sme tradičné vonné tyčinky a vyrazili Grabom späť domov.

Dojmy z dňa

Dnes to bol religiózny, farebný a horúci deň – 300 schodov Batu Caves, mešita s globálnymi vplyvmi, čínsky chrám s tyčinkami a opäť multikulti mix v plnej kráse.

Kuala Lumpur nám ukazuje svoju duchovnú, tolerantnú a turisticky pripravenú tvár