Dnes sme sa presunuli do Fukuoky, kde pršalo. Ráno sme sa naložili do taxíka – v nedeľu to nebolo drahé a električky okolo centra bývajú preplnené, s batožinou je to nepríjemné. Na stanici sme boli výrazne skôr, tak Carla využila priestor pre deti a našla si dve japonské kamošky, s ktorými tam blbli asi hodinu.

Japonské stanice sú plné života – obchody, reštaurácie, atrakcie. Akosi život v Japonsku bez vlakov by asi nefungoval. Trasy sú ako artérie a hlavná stanica je ako srdce celého mechanizmu. Stále pumpuje ľudí sem a tam. Dokonale to funguje a je tam nádherne čisto. Nevideli sme žiadnych neprispôsobivých ľudí, vôbec nikde, ale miesta pre deti a rodiny a hlavne neskutočne veľa jedla. Čokoľvek si vymyslíte, na stanici kúpite. Ja asi nechápem, ako je možné, že nevyzerá každý Japonec ako sumista, keď je všade kopec výborného a relatívne lacného jedla.

Cesta Shinkansenom ako vždy super, ale keď sme prišli do Fukuoky, tak začalo pršať. Prešli sme sa asi 10 minút ku gigantickému obchodnému centru, dali do skriniek batožinu a zostali sme s Carlou v detskom kútiku. Potom niečo zjesť, až kým nebol čas sa ubytovať. Na hotel 10 minút pešo alebo 9 minút taxíkom, na ktorý by sme čakali asi 20, tak sme sa radšej prešli v daždi. Veľké kufre, čo sme si poslali z Tokia, nás už čakali na izbe – luxusný servis.

Večer nebolo čo veľmi robiť. Klara s babičkou tvorili a ja som pozeral finále jarného šampionátu sumo. Sumo je super – pravidlá jednoduché, ale ceremónie okolo toho sú komplikované až príliš.

Dojmy z dňa

Dnes to bol presunový, daždivý a oddychový deň – Shinkansen z Hiroshimy, detský kútik na stanici, prvé dojmy z Fukuoky v daždi a večerné sumo.