Ahoj, pokračujeme ďalším dňom na Jeju.

Dnes sme si po výborných raňajkách (zjedol som asi pol kila kimchi a rias) dali easy trail na polostrove Songaksan. Aj keď je to relatívne kúsok od Seogwipo, kde bývame, trvá cesta takmer hodinu. Povolená rýchlosť sa pohybuje medzi 30-60 km/h a hustota semaforov a kamier je šialená. Realita je taká, že autá jazdia na červenú, ak tam nie je kamera, a rýchlosť sa dodržiava špecificky len v mieste, kde kamera je. So svojím striktným dodržiavaním predpisov som asi miestnych slušne povedané hneval, ale podobne na tom boli aj iní turisti.

Príroda okolo je pekná a je tu príjemný morský vzduch, takže sme šli v kľude a pomaly. Okruh okolo krátera sopky Carla v podstate prebehla. Prekvapili nás tam kone, ktoré sa pasú celkom voľne, a aj pán so psom, ktorý mal slnečné okuliare (ten pes ich mal, aby bolo jasné).

Vsade po ostrove sú typické sošky panákov zo sopečného kameňa.

Po prechádzke sme vyrazili smerom na sever do Múzea čaju, ktoré leží uprostred čajových plantáží. V skutočnosti to nie je úplne múzeum, ale skôr gigantická čajovňa s ochutnávkami, predajňou a zákuskami – všetko z čaju. A všetko bolo mega dobré. Určite povinná zastávka, o čom svedčí aj to, že sme zaparkovali až na treťom pripojenom parkovisku (prvé dve boli plné).

Cesta späť na hotel trvala opäť klasicky hodinu (nejakých 35 km) 🤷‍♂️, ale výhľady na Hallasan (najvyššiu horu Kórey) a more to pekne kompenzovali.

Dojmy z dňa:

Dnes bol krásny, pomalý a veľmi „jejský“ deň. Príroda, sopky, čajové plantáže a ten špecifický ostrovný relax. Jeju je naozaj iné ako zvyšok Kórey – pokojnejšie, zelenšie a veľmi fotogenické. Tešíme sa na ďalšie dni tu.