Ahoj, pokračujeme ďalším dňom cesty. Dnes sme mali prvý spoznávací deň v Ulaanbaatare.

Je to už celkom veľké mesto, kde žije zhruba polovica celej mongolskej populácie. Nemá metro a cesty, aj keď sú široké, evidentne nestíhajú. Často je rýchlejšie ísť niekam pešo ako autobusom, ktorý tu síce jazdí, ale väčšinou stojí v kolónach.

Vyrazili sme obzrieť centrum mesta. Pred parlamentom je veľká socha Džingischána, po ktorom je tu pomenované takmer všetko – letisko, hlavná ulica (Genghis Khan Avenue) aj množstvo ďalších vecí. Je to ich hlavný marketingový brand. Na námestí je obrovská socha Džingischána doplnená o sochy jeho generálov, ktorí boli často jeho synovia alebo vnukovia.

V centre toho veľa viac nie je, okrem ďalších múzeí, ale tie najväčšie poklady mongolskej civilizácie sú vraj aj tak v múzeu v Taipeji. Prešli sme sa kúsok ďalej do budhistického chrámu, ktorý nás úplne uchvátil. Je spravený takmer ako múzeum a toľko zaujímavostí sme ešte asi nikde nevideli. Vytvára zaujímavý kontrast s neďalekými mrakodrapmi, ktorých je tu stále viac. V meste sa veľa stavia – kancelárie, byty aj celé štvrte.

Dali sme si ešte oddych, včerajší presun do noci bol celkom náročný. Poobede sme vyrazili dokúpiť nejaké potraviny do obchodu hneď vedľa. Prekvapilo nás, že dovozové potraviny vôbec nelokalizujú. Ak je niečo kórejské, ruské alebo anglické, tak to Mongolom evidentne nevadí a nejaká nálepka s prekladom je úplne zbytočná.

Dojmy z dňa:

Dnes bol príjemný prvý deň v Ulaanbaatare. Mesto je zaujímavé, živé, chaotické a plné kontrastov – od veľkolepej histórie Džingischána cez budhistické chrámy až po moderné mrakodrapy.