Dnes sme pokračovali v ležiacom móde v Adelaide. Jediné, čo sme zvládli, bolo vybehnúť nakúpiť a na kontrolu k lekárovi, ktorý potvrdil zlepšenie stavu a možnosť letieť.

V Austrálii je celkovo pár vecí, ktoré potešia – napríklad ovocie v obchodoch pre deti zadarmo. Alebo to, ako dnes využívajú telefónne búdky – o nič veľké v zásade nejde, verím, že to je podobné aj v nejakých iných krajinách.

Čo je celkom smutné, je postavenie pôvodných obyvateľov – sú často vylúčení zo spoločnosti, náchylní k alkoholizmu a drogám a aj keď sú pozitívne diskriminovaní, tak tvoria často dno miestnej spoločnosti. Videli sme pár skupiniek, no radšej sme si držali rozumny odstup.

Je síce asi pravda, že im Európania (teda asi primárne Briti) vzali krajinu, ale mám asi obavy o to, čo by s tou krajinou bolo, ak by jej šéfovali domorodci. Možno by to bolo horšie ako v Afrike. Ale samozrejme je to čistá špekulácia.

My sme teda využili to, že celý jeden kufor, čo máme, sú Carline hračky a plyšáky, ktoré sme po ceste tak nejak nazbierali – takže sa doma úplne nenudila.

Večer som ešte vyrazil chytať polárnu žiaru, ale kvôli svetelnému znečisteniu z Adelaide sa veľmi nič nepodarilo.

Dojmy z dňa

Dnes to bol kludový, chorľavý a reflexívny deň – lekár, nakupovanie, ovocie zadarmo pre deti, smutný pohľad na domorodcov a pokus o polárnu žiaru, ktorý nevyšiel.

Austrália nám ukazuje svoju komplexnú tvár – krásnu prírodu, skvelú zdravotnú starostlivosť, ale aj sociálne problémy, ktoré nie sú jednoduché.

Ahojte z Adelaide – kde je ovocie zadarmo, telefónne búdky žijú druhý život a zajtra snáď už lepšie.