Dnes sme vyrazili ráno na miestne raňajky. Tie som ale nakoniec vlastne skúsil len ja – kari, laksa alebo nasi lemak by si našinec skôr dal na obed, ale ja rád jem ako domáci, ak je to možné. Podľa mňa je jedlo jedna z elementárnych súčastí kultúry a za mňa aj tá najlepšie vychutnateľná vec 🙂

Po raňajkách sme vyrazili do KLCC, skúsili sme navštíviť akvárium – v žiadnom sme už dlhšie neboli a toto malo celkom priaznivú cenu za vstup. Nakoniec asi nič extra, ale tunel bol relatívne dlhý, takže sme si mohli užiť žraloky a raje a prekvapilo ma, že tam mali ešte vydry a surikaty. Vydry by som ešte pochopil, ale prečo surikaty, to nám asi zostane navždy záhadou 🤷‍♂️

Po ceste domov na poobedný spánok (ktorý sme pre istotu zase zaviedli), som šliapol na klinec, ktorý sa mi zabodol do nohy – ešteže som očkovaný na všetko, čo šlo. Tu má asi poobedný spánok zmysel, pretože štandardne je cez deň vonku aj tak neznesiteľne teplo a veľa vecí otvára až večer. Večer sú plné ulice a všade to žije, na rozdiel od poobedia. Trochu ako v Španielsku, ale oficiálna siesta tu nie je.

Po spánku sme sa ešte hecli a šli skúsiť durian – konkrétne malajskú odrodu Musang King, ktorá je aktuálne považovaná za najlepšiu variantu. Po covide mám malinko oslabený čuch, takže mi ten smrad asi až tak nevadil a vlastne je ho tak trochu cítiť po celých uliciach. Asi najčastejšia značka skoro všade je zákaz durianu – v budovách, autobusoch, vlakoch, vlastne všade v uzavretých priestoroch. Mne chutil veľmi, Carla s Klarou sa až tak netvárili, ale ochutnali.

Užili sme tak trochu teda trh aj večer a aj vysvietené dvojčatá – kedysi najvyššie budovy sveta. Dnes už ani v prvej dvadsiatke…

Dojmy z dňa

Dnes to bol chuťový, relaxačný a večerný deň – raňajky ako domáci, akvárium so surikatami, poobedný spánok, Musang King durian a večerné KLCC s dvojčatami.