Dnes sme pokračovali v oddychovom móde na Langkawi – žiadne plány, žiadne presuny, len kľud a pohoda (snáď).

Ráno sme šli na pláž – na tú najznámejšiu a najväčšiu na ostrove, Pantai Cenang. Ale po ceste ešte raňajky v miestnej kaviarni. Kaviareň evidentne vlastní pani z Kórey, čo som pochopiteľne využil a dal si kórejské jedlo. Je to celkom sranda tento mix. Zistil som, že tradičná čínska omáčka gochujang, o ktorej som už predtým počul, mi mimoriadne chutí…

Musím zistiť, z čoho je, ale verím, že nebude problém ju dnes zohnať aj v Prahe.

Pláž má nádherné výhľady na malé ostrovčeky okolo hlavného ostrova, ktoré tvoria aj prirodzené vlnolamy – teda je voda trochu ako v jazere, bez vĺn a ne strmý sklon brehu je ideálny pre deti. Takže Carla bola dosť nadšená. Tiež mi neprišlo, že je tam veľa turistov a stretli sme prekvapivo veľké množstvo Čechov – takže v podstate to bolo ako na Mácháči 🙂

Vďaka moru skoro bez vĺn sú populárne vodné skútre a niečo, čo som videl prvýkrát – loď v tvare športového auta. Najskôr sme mysleli, že je to šliapadlo, ale nie – má to motor a je to relatívne rýchle a točia sa tomu aj kolesá.

Inak klasicky trochu iné mušle – čo ma vždy fascinuje, že pri každom mori je spektrum mušlí trochu iné. A Carlu to pochopiteľne baví zbierať – občas je v nejakej schovaný krab alebo niečo iné 🙂

Po ceste na ubytovanie sme sa zastavili aj v miestnom supermarkete. Blíži sa čínsky Nový rok a mali tam 4 kg krabicu mandarínok za necelé 3 eurá, tak som to tam nemohol nechať. Celkovo tam samozrejme majú iný sortiment ako sme zvyknutí a niektoré sekcie so živými rybami sú celkom sranda. Nechápem, prečo stále chodíme do akvárií – tu to majú zadarmo (ak si nič nekúpite).

Dojmy z dňa

Dnes to bol čistý oddychový a plážový deň – mandarínky za 3 eurá, Pantai Cenang ako Mácháč v Ázii, mušle s krabmi, kórejská kaviareň a more bez vĺn.

Langkawi nám ukazuje svoju pokojnú, rodinnú a chuťovú tvár – a my sme vďační, že tu môžeme byť v kľude a regenerovať sa.