Ahoj, pokračujeme ďalším dňom cesty. Dnes sme mali trochu lenivejší deň v Chengdu.
Ráno sme museli vyriešiť praktickú vec – pranie. Skúsili sme podľa Amap navigácie nájsť práčovňu, no neúspešne. Nakoniec nám na informáciách v obchodnom centre poradili a skončili sme v čistiarne. Pani tam vzala naše oblečenie, ponožky aj spodné prádlo, odhadla hmotnosť a povedala cenu. Sme zvedaví, ako to dopadne, ale veríme, že dobre.
Po ceste späť sme sa konečne zastavili na kávu v Luckin Coffee – čínskej konkurencii Starbucks. V Číne to majú už poriadne premakané. Objednávku si ľudia väčšinou robia cez aplikáciu ešte pred príchodom a len si kávu vyzdvihnú. Už sme to raz skúšali v Global Center neúspešne, ale tentokrát to Klára nevzdala. Jedna pani z personálu vedela anglicky, tak jej Klára jednoducho podala telefón a ona všetko rýchlo vybavila.
Trochu sa pri tom cítime ako blbci, lebo pri platení sa často musí inštalovať ďalšia miniapka v čínštine a všetko prekladať je občas fuška. Keď je ale všetko nainštalované a funguje, je to extrémne efektívne a rýchle. Pre nás na jednorazové použitie to však nie je vždy jednoduché.
Komunikácia je tu stále náročná, no mnohé nápisy (hlavne v metre, na staniciach a v menu) sú už dvojjazyčné. Mládež anglicky zvláda celkom slušne. Ako som pochopil, všetci sa ho učia povinne v škole, ale je to skôr teoretická výuka, takže v bežnom živote ju veľa ľudí aktívne nepoužíva. Postupne sa to však mení. Podobne ako v Japonsku pred desiatimi rokmi – v turistických oblastiach je jazyková bariéra už minimálna.
Po káve som sa odpojil a dievčatá išli ďalej objavovať obchody. Celé centrum Chengdu je vlastne jeden veľký obchodný dom, takže Klára je v siedmom nebi a Carle sa to páči tiež, pretože všade majú niečo pre deti. Mňa takéto nakupovanie mentálne dosť unavuje. Našťastie je tu veľmi bezpečne, takže sa môžu voľne túlať samy a ja som si mohol dať chvíľku pre seba.
Dojmy z dňa:
Dnes bol príjemný, pomalší deň venovaný praktickým veciam a malým radostiam ako dobrá káva. Postupne sa učíme, ako veci v Číne fungujú, aj keď občas to dá zabrať.
