Ahoj, pokračujeme ďalším dňom cesty. Dnes bol celý deň o presune.

Ráno rýchle raňajky, dobalenie a taxík na letisko. Možno sa zdá, že rozhadzujeme peniaze za taxíky, ale v Číne cez aplikáciu Didi nie sú vôbec drahé. S batožinou a malým dieťaťom nám výrazne odbúravajú stres. Pri predstave, že by bolo metro preplnené (a cestujeme ráno), by to mohol byť zbytočný problém a ďalší zbytočný stres, ktorý dnes ešte určite zažijeme.

Na letisko sme išli radšej s predstihom. Kvôli tomu, aby sme mali trochu ľahší život, sme pri Carle chceli použiť slovenský pas, ktorý umožňuje bezvízový vstup do pevninskej Číny. Na Taiwan chceme letieť už na slovenský pas, ale do Číny sme prileteli na český. Takže dnes to znamenalo v správnom momente vytiahnuť ten správny pas.

Aspoň som si to myslel. Na check-ine však nestačil slovenský pas, na ktorý bola letenka. Aktívna zástupkyňa čínskych aeroliniek za prepážkou hľadala za každú cenu v pase potvrdenie o vstupe do Číny. Keď ho nenašla, musel som vytiahnuť aj český pas a všetko vysvetliť. Pani bola síce šikovná a chápavá, ale aj tak sme tam strávili výrazne viac času ako obvykle.

Ďalšia kontrola boarding passu – tam zase aktívny pán zbystril, keď videl v mojich rukách ďalší pas, a znova som musel vysvetľovať. Prebehlo to však pomerne rýchlo.

Najväčšia sranda bola samozrejme s colníkmi. Tam som vytiahol len Carlin český pas a čakal, že všetko pôjde hladko. Evidentne im to zasvietilo, že k pasu nie je žiadny boarding pass. Musel som teda vytiahnuť aj druhý pas a všetko vysvetliť. Pán sa s tým asi ešte nestretol, tak zavolal nadriadeného. Ten bol v pohode, ale nakoniec nás prišiel doriešiť iný pohraničník, ktorý mal viac skúseností a vedel, ako to naťukať do ich systému. Celkovo sme tam strávili asi 20 minút a Carle (ani nám) sa to veľmi nepáčilo.

Nakoniec všetko dopadlo dobre a verím, že nám to pomôže pri opätovnom vstupe do pevninskej Číny o 10 dní.

Bystrý čitateľ už pochopil, že takýmto zákerným spôsobom obchádzame problém s tým, že Klára nemá čínske víza. Aby sme Čínu nevynechali, využijeme 2× 240-hodinový transit permit a zastávku na Taiwane (ktorý je podľa pevninskej Číny „rebelujúca provincia“, ale podľa Čínskej republiky je to inak). Fakticky sme stále v Číne, ale byrokraticky prekračujeme hranice 🤦‍♂️. Uvidíme, ako dlho im to ešte vydrží.

Po prílete do Taipei šlo všetko relatívne hladko. Akurát vlak z letiska mal nejaké problémy (alebo sme možno nastúpili na nesprávny) a do mesta sme išli strašne dlho. Potom ešte pár zastávok metrom, kde prestup trval asi pol hodiny. Na hotel sme dorazili až v noci po tme. Rýchlo sme si išli kúpiť niečo na jedenie a padli spať.

Dojmy z dňa:

Dnes bol klasický presunový deň plný byrokracie, pasov a vysvetľovania. Trochu stresu na letisku, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.