Ahoj, pokračujeme ďalším dňom cesty. Dnes sme vyrazili na výlet rýchlovlakom do trojrozmerného mesta Chongqing, ktoré je relatívne blízko.

Ráno sa nám vôbec nechcelo vstávať, tak sme vynechali raňajky, vykopali sa z postele a Klara zavolala Didi, aby nás odviezol na stanicu 90 minút pred odchodom vlaku. Ukázalo sa, že to bolo zbytočne veľa času. Pri bookovaní lístkov som urobil preklep v čísle pasu, takže so mnou mali problém, ale zvyšok sedel, tak ma napokon nechali žiť. Lístky späť som radšej prebookoval a opravil to.

Stanica je gigantická a takých tu majú niekoľko. Nová stanica v Chongqingu, na ktorej sme neboli, je vraj aktuálne najväčšia na svete. Bezpečnostná kontrola je podobná ako na letisku a lístok je naviazaný na pas (alebo iné ID), takže vás kontrolujú podľa toho. Cudzinci majú zvláštnu frontu, asi aby nezdržiavali – čínske ID sa načíta okamžite.

Dorazili sme relatívne rýchlo a potom sme ešte kúsok išli metrom. Lístok na metro sme nevedeli kúpiť v automate, tak sme museli ísť na prepážku za pani. Fakt musia mať z nás turistov srandu, akí sme neschopní 🙈. Nakoniec to ale dopadlo dobre a vystúpili sme na nábreží, odkiaľ je vidieť centrálny polostrov tohto gigantického veľkomesta, ktoré je podľa niektorých chartov najväčšie na svete.

Ešte jedna zastávka a vystúpili sme kúsok od známej jaskyne, ktorá je dnes vlastne obrovské nákupné centrum s randalom reštaurácií, 12 poschodiami a všetkým možným – hlavne pre vnútroštátnych turistov. Samozrejme sme niektorým nástrahám úmyselne neodolali: zavesili sme nejaké šťastíčko na posvätný strom a ja som si dal mäso na bambusovej tyči.

Ďalšia zastávka bolo námestie, ktoré je trochu podraz. Nie je to klasické námestie, ale strecha nemocnice. Z jednej strany naň vstúpite rovno z ulice, no z druhej strany zistíte, že ste na 22. poschodí. Presne to vystihuje Chongqing – mesto postavené na strmých svahoch, kde človek často nevie, na akom poschodí vlastne stojí.

Posledným turistickým spotom bola linka metra číslo dva, ktorá má zastávku priamo v obytnom dome. Davy ľudí sa chodia pozerať, ako sa súprava metra stratí v bytovke. Tentokrát sme v tej súprave boli my.

Carlu ranné vstávanie a trochu rýchlejšie tempo vyletu unavilo, tak po ceste na stanicu zaspala v metre. Uvoľnili jej miesto a pani, ktorá sedela vedľa, bola úplne v pohode s tým, aby sa o ňu Carla oprela. Ľudia sú tu všade dobrí.

Cestu späť sme absolvovali jedným z najrýchlejších vlakov v Číne – rýchlosťou 350 km/h – a boli sme doma ešte celkom skoro.

Dojmy z dňa:

Dnes bol super výlet do úplne iného sveta – trojrozmerného Chongqing. Mesto je obrovské, chaotické a fascinujúce zároveň.