Dnes cesta vlakom z Amritsaru do Delhi. Nebudem sa hrať na hrdinu – z tohto presunu som mal celkom rešpekt. Predsa len indické vlaky sú často vnímané ako preplnené a nebezpečné, ale tak vybrali sme celkom jednoduchú 5,5-hodinovú cestu zo začiatku na koniec v jednom z najlepších indických vlakov Vande Bharat.

Ukázalo sa to ako celkom dobrý nápad. Chvíľu sme síce čakali na stanici v Amritsare, ktorá nie je povedzme vzorom čistoty, ale vlak bol pohodlný a catering prekonal naše očakávania – kopec výborného jedla: raňajky, obed a ešte aj zmrzlina. Samozrejme voda, čaj, káva.

Z okna sme v Punjabe videli kopec sikhských chrámov – gurudwár – a nekonečné polia. Ale keď sme prichádzali do Delhi, tak to bolo ako ísť cez smetisko – hrozný pohľad, ako sa tam hrali deti alebo tam odpadky jedli posvätné kravy. V podstate niečo ako cigánska osada na východnom Slovensku, ale obrovského rozmeru, kde žijú milióny ľudí. Hrozný a smutný pohľad.

Trochu náročné bolo vystúpiť na stanici v Starom Delhi, ktorá je červená v štýle Červenej pevnosti, čo je hneď vedľa. Mali sme kufre a bolo tam dosť ľudí, takže trochu challenge. Ale nakoniec to bolo v pohode – pár ľudí sa s nami dalo do reči, ale vlastne len krátke odkiaľ sme a tak.

Počkali sme na Uber, čo nás hodil na hotel s výhľadom na letisko a diaľnicu. Sedeli sme a pozerali z okna na lietadlá a tiež ako blázni cúvajú na diaľnici, keď netrafia výjazd – za 5 minút je to kľudne 5 áut. Von sa kvôli extrémne zlej kvalite vzduchu nedalo ísť.

Dojmy z dňa

Dnes to bol presunový, pohodlný a trochu smutný deň – Vande Bharat s výborným cateringom, nekonečné polia v Punjabe, smetisko pri Delhi a pohľad na diaľnicu z hotela.

India nám ukazuje svoju kontrastnú tvár – od pohodlného vlaku po chaos na uliciach a milióny ľudí žijúcich v extrémoch.