Dnes sme strávili neplánovane čiastočne na Blízkom východe. Po odovzdaní kufrov (znova) na letisku v Delhi a security checku (znova), kde sa chlapci indickí zase predviedli a vyhodili Carle plastové nožnice na papier 🙈 – ale už sme nemali silu sa s nimi hádať. Nožnice už aj tak nefungovali ako mali a Carle sme sľúbili nové, takže ani neprotestovala.

Došli sme na gate, kde boli luxusné ležadlá, takže niektorí zavreli oči a čakali na let opačným smerom. Ten bol prekvapivo načas a v pohode. Vo veľkom lietadle s luxusným jedlom, potom krátke 2 hodiny v Dubaji, kde sa zdalo, že všetko funguje ako obvykle – ak by človek nepozeral správy, tak nezistí, že je nejaký problém.

Nasadli sme na lietadlo do Tokia, ktorý bol zatiaľ najdlhším Carliným letom vôbec – asi 9 hodín. Väčšinu času prespala, ostatní tak trochu driemali, pozrel som si najnovšieho Predátora a Zootropolis 2, dali sme si výborne jedlo a japonský sencha čaj. A krátko pred 23:00 miestneho času sme pristáli.

Mali sme digitálnu registráciu, tak sme si naskenovali pasy, prsty a tváre na samoobslužných staniciach, ale aj tak nás poslali na klasickú prepážku. Ale nečakali sme dlho a za chvíľku už sme nakupovali v letiskovom konbini a zavolali si Uber, kde sme si pokecali s pánom šoférom a ubytovali sa v našom byte v Asakuse kúsok od Senso-ji s výhľadom na Skytree.

Všetci kvalitne unavení, ale spokojní, že sme vypadli z Indie znova do civilizácie, s nádejou, že snáď dobré spomienky zostanú a tým horším sa budeme smiať.

Dojmy z dňa

Dnes to bol stresový, letecký a únavový deň – zrušený let v Delhi, luxusné Emirates cez Dubaj, 9-hodinový let do Tokia, digitálna registrácia a príchod do Asakusy.