Ahoj, pokračujeme ďalším dňom cesty. Dnes nás čakal presun na Okinawu.

Ráno sme sa zbalili, dali raňajky a Klara zavolala XL taxík. Našaťastie sme sa doň zmestili všetci piati aj s kuframi. Carle sa spočiatku niečo nepáčilo, ale po chvíľke jej to Klara vysvetlila a bolo dobre. Pani taxikárka nás vyložila, pekne sa uklonila a išli sme na letisko.

Tam klasická procedúra – check-in batožiny a security check. Mamke Klary vyhodili malé mininožničky, ktoré inde prešli bez problémov. Potom sme čakali na let japonských národných aeroliniek ANA. Let trval dve hodinky a cestou nám ponúkli dobrý zelený čaj.

Na Okinawe nebolo až také teplo, ako som čakal, ale na tričko to stačilo. Shuttle minibus nás odviezol do požičovne, kde sme si vyzdvihli auto – Mitsubishi Delica v tvare krabice. Napriek veľkému množstvu batožiny sme sa tam všetci pekne zmestili.

Cesta na ubytovanie trvala asi hodinu, smerom na sever od mesta Onna. A tam už som totálne vytuhol. Akosi na mňa dopadla veľká únava, tak som zostal doma oddychovať, zatiaľ čo zvyšok rodiny išiel preskúmať okolie. Hlavne strategické body ako najbližšie konbini a obchody 😅

Okinawa je naozaj úplne iná ako zvyšok Japonska. Kedysi to bolo relatívne samostatné Kráľovstvo Ryukyu, viac ovplyvnené Čínou než klasickým Japonskom. Ležalo na dôležitej obchodnej ceste a jeden čas vraj platili dane obom veľmociam naraz. Dnes je tu veľká americká vojenská prítomnosť a zároveň je to jedna z najznámejších Blue Zones na svete – ľudia tu bežne dožívajú sto a viac rokov. Primárne asi vďaka jedlu, pohybu, príjemnej klíme, sociálnemu usporiadaniu a možno aj awamori 😅 Skúsime zistiť, ako to vlastne je.

Dojmy z dňa:

Dnes bol deň hlavne o presune a trochu aj o oddychu. Teším sa, že sme sa dostali na Okinawu a zajtra už môžeme začať spoznávať toto tropické Japonsko. Carla určite netrpezlivo čaká na more a nové dobrodružstvá.

Ďakujeme, že ste s nami!