Dnes sme museli zmeniť ubytovanie – žiaľ batohy sme nemohli nechať ani v jednom, ani v druhom, tak sme ich hodili do múzea. Majú tam skrinky na batožinu – kúpil som si lístok a dali sme to tam, ale nešli sme do múzea, ale na loď, čo nás odviezla na neďaleký ostrov Miyajima, kde je ďalšia ikonická japonská pamiatka – torii brána v mori.

Okrem toho sú na ostrove aj srnky, ale neprišli mi také otravné ako v Nare – skôr som mal dojem, že tie srnky sú otrávené z ľudí. Na vstup do hlavného vodného chrámu (z ktorého je aj super výhľad na torii) bola fronta na x hodín, tak sme tam nečakali a šli radšej do kopca – možno aj lepšie výhľady a hlavne menej ľudí. Na lanovku na kopec tiež strašne dlhé čakanie, tak sme dali zmrzku a vyrazili späť.

Rozdelili sme sa. Baby šli do detského sveta a zvyšok po kufre do múzea. Ja som sa tam aj prešiel, keďže som mal lístok – celkom pekne spravené, ale veľa ľudí a necháva to vo vás negatívne pocity, hlavne v spojení s tým, čo sa dnes vo svete deje. Ľudia sa evidentne nepoučili.

Odniesli sme batohy na nové ubytovanie a rozdelili sme sa aj my – ja som šiel čakať do fronty na okonomiyaki. Čakal som asi hodinu a 20 minút – vzhľadom na to, akú frontu som tam videl včera, tak to bolo ešte rýchle. Dostal som miesto pri hlavnom grile – fakt super zážitok. Dal som si aj ustrice a citronádu, pretože to je tiež pre oblasť typické, a nejak som to zjedol myslím celkom rýchlo – možno aj zo súcitu k ďalším čakajúcim. Carla si medzi tým užila skákacie hrady.

Dojmy z dňa

Dnes to bol lodný, duchovný a čakací deň – Miyajima s torii v mori, srnky otrávené z ľudí, dlhé fronty na lanovku a okonomiyaki, negatívne pocity z múzea mieru a večerný relax na novom ubytovaní.