Dnes nám nesvietilo slnko dostatočne na to, aby Klára chcela ísť k moru, a tak sme sa po raňajkách v minipodniku v dome, kde bývame, rozhodli pozrieť na jednu z najväčších drevostavieb na svete – Sanctuary of Truth.
Vzali sme Grab, kúpili lístky a pridali sa k anglickej skupine na prehliadku. Nafasovali sme biele helmy – čo bol problém, pretože Carle sa nepáčila a chcela oranžovú, ktorú mali sprievodcovia. Ukázali nám, ako vyrábajú rôzne kusy z dreva a pozvali Carlu, aby im asistovala. Takže dostala kladivo a jeden kus dreva, ktorý sa stane snáď čoskoro súčasťou tejto neskutočnej stavby – tak pomohla opracovať aj ona.
Dvakrát sa nás ešte pýtali, či máme dlhé gate – tie sme mali, Klára po ne skočila, keď sme čakali na taxík, ale asi úplne nepochopím, že sme ich museli mať, keď každá druhá socha tam bola vlastne úplne obnažená. Trochu nefér. Ale čo už, už sme si zvykli na to, že život nie je fér, takže sme sa potili v dlhých gatiach.
V komplexe majú aj zvieratká a robia aj jazdy na slonoch – čo nám prišlo nie úplne vhodné a trochu ako zneužívanie zvierat. Využili sme odvoz priamo z komplexu do obchodného centra Terminal 21. To je vlastne väčšia kópia centra rovnakého názvu z Bangkoku. Kde majú imitácie svetových landmarkov a je štýlizované podľa známych miest sveta a ako terminál letiska.
Carla s Klarou zamierili na tréning do detského kútika a ja som sa snažil vymyslieť úpravu cesty cez Áziu. Pretože fail s vízami nám trochu skomplikoval situáciu.
Dojmy z dňa
Dnes to bol pokojný, turistický a trochu reflexívny deň – Sanctuary of Truth s drevom, Carla s kladivom, dlhé gate v horúčave a Terminal 21 ako svet v miniatúre.






