Dnes sme sa rozdelili dokonca dvakrát. Carla ráno odmietla ísť na pláž, tak som s ňou šiel na bazén. Je už celkom sranda, že si efektívne povie, čo chce, a dá sa s ňou väčšinou dohodnúť. V bazéne sme narúšali kľud postarších oddychujúcich, často z východnej Európy – niektorí to brali s úsmevom, iní ani nie, čo už. Po asi hodine a pol sme to zabalili. Teda zabalil som Carlu do uteráka a šli sme domov, kde sme počkali na Klaru.

Poobede Klara vzala Carlu do detského kútika a ja som relaxoval doma – nie ako niektorí zamestnanci 7-Eleven, ktorí si dávali šlofíka hneď vedľa obchodu. Riešil som dopravu po ďalších destináciách.

V obchodnom centre našli baby luxusné nanuky – veľmi realistické aj chutné a pribudol nám do zbierky ďalší plyšák, pochopiteľne sloník, akurát má fialové uši a tlapky. Už sa nevieme dočkať, kedy sa stretneme s rodičmi Kláry v Indii a odovzdáme im kufor plný hračiek.

Vec, ktorá ma v Thajsku začala celkom vytáčať, je, že sa ľudia akosi radi predierajú predo mňa 🤷‍♂️. Neviem, či to, že si držím pred sebou odstup cca meter (na čo som si tak nejak od covidu zvykol), znamená, že je tam príliš veľa miesta a nemyslia si tí ľudia, že čakám tiež. Alebo len využívajú priestor a nemajú pochopenie pre vytváranie klasických čakacích front. Už som sa musel zachovať zbytočne asertívne a aj zvýšiť hlas. Pomohlo to síce vyriešiť danú situáciu, ale nemal som z toho nikdy dobrý pocit.

Dojmy z dňa

Dnes to bol pomalý, relaxačný a trochu frustrujúci deň – bazén namiesto pláže, detský kútik, luxusné nanuky, fialový sloník a radenie sa v rade ako najväčší problém.