Konečne je to tu! Po mesiacoch plánovania a balenia sme s Klárou a našou trojročnou Carlou vyrazili na cestu okolo sveta. Prvý deň bol plný emócií, malých failov a krásnych momentov, ktoré nám pripomenuli, prečo sme sa na toto dobrodružstvo dali. Poďte s nami do Írska, kde sme začali!
Ráno v Prahe a let do Dublinu
Deň sme začali skoro ráno v Prahe. Náš kamarát Bohdan, ktorý bol svedkom na našej svadbe a je už 17 rokov takmer členom rodiny, nás odviezol na Letisko Václava Havla. S jeho typickým humorom nás vyhodil pri termináli a poprial šťastnú cestu. A tu prichádza prvý fail: netrafil som správny terminál. 🙈 Až sken boarding passu nám ukázal, že sme na zlom mieste. Po krátkom behu cez letisko sme však stihli náš RyanAir let do Dublinu včas.
Let bol hladký a už z lietadla sme videli, prečo sa Írsku hovorí Smaragdový ostrov. Krajina pod nami bola ako zo sna – zelené polia a do šachovnicových vzorov pokosené golfové ihriská. Carla statočne zvládala let, hoci pri pristávaní odmietala byť pripútaná. Postojačky mala zjavne lepší výhľad z okna, a kto sme my, aby sme jej bránili v objavovaní? Našťastie, jej verná spoločníčka, plyšová Včielka Maja, ju sprevádzala – letela s ňou pri odlete a nakoniec aj pri pristávaní, bezpečne pripútaná. Carla si z asi stovky plyšákov čo má doma vybrala dvoch parťákov na cestu: Raju z posledného výletu do zoo s babičkou a Včielku Maju.
Auto a šoférovanie naľavo
Po prílete sme si vyzdvihli predplatené auto. Na mieste som však musel doplatiť za detskú sedačku pre Carlu a poplatok za vstup do Severného Írska – drobnosti, ktoré nám pripomenuli, že plánovanie je skvelé, ale realita vždy pridá pár prekvapení. Šoférovanie v Írsku bolo trochu dobrodružstvo, keďže volant je na pravej strane. Našťastie, na rozdiel od môjho zážitku z Thajska, kde auto s pravým volantom malo aj smerovky vpravo (a ja som namiesto odbočenia mával stieračmi), tu boli smerovky na ľavej strane. To bolo oveľa jednoduchšie a ušetrilo nám pár trapasov na cestách.
Rock of Cashel a neskorší obed s prekvapením
Keďže Carla zaspala v autosedačke, vynechali sme plánovanú zastávku v Kilkenny a pokračovali rovno na Rock of Cashel. Táto zrúcanina na kopci, obklopená zelenými lúkami, má neuveriteľnú atmosféru, akoby ste vstúpili do stredovekej rozprávky. Čaro miesta umocnali dve slečny – buskerky v tradičných krojoch, ktoré hrali na harfe a husliach. Ich hudba sa niesla vzduchom a my sme si uvedomili, aké šťastie máme, že sme tu. Carla, statočná ako vždy investigovala zrúcaninu dôkladne a zodpovedne.
Po Rock of Cashel sme sa zastavili na neskorší obed. Tu nás prekvapila írska „sugar tax“. Klára chcela colu, ale zero verzia jej nechutí, tak si dala klasickú – a zaplatila o 15 centov viac. Ja, ako správny Žid, som si dal zero, lebo bola lacnejšia. 😄 Úspora síce malá, ale v cestovateľskom rozpočte sa každý cent počíta!
Cobh a odkaz Titanicu
Z obeda sme pokračovali asi hodinu do malebného mestečka Cobh, poslednej zastávky Titanicu pred jeho osudnou plavbou. V Cobh (vtedy Queenstown) 11. apríla 1912 nastúpilo 123 cestujúcich – 113 v tretej triede, 7 v druhej a iba 3 v prvej triede, väčšinou írski emigranti hľadajúci nový život v Amerike, len 44 z nich prežilo potopenie lode o 4 dni neskôr. Cobh nás očarilo hneď – farebné domčeky lemujúce pobrežie, majestátny kostol sv. Kolmana týčiaci sa nad mestom a výhľad na ostrov Spike pri minimo z okna nášho apartmánu. Po 300 km šoférovania po „nesprávnej“ strane vozovky sme boli radi, že sme dorazili. Ešte sme stihli rýchly nákup v miestnom obchode – základné potraviny a niečo pre Carlu, ktorá si už užíva rolu malej cestovateľky.
Cestou sme videli typickú írsku krajinu – stáda kráv a oviec, zelené lúky a tú neopísateľnú pohodu, ktorá je pre Írsko taká typická. Všade, kam sme prišli, nás vítali milí ľudia – od personálu na letisku až po domácich pri Casheli. Íri proste vedia, ako spraviť dojem.
Prvé dojmy a Carlina odvaha
Prvý deň bol mix chaosu, krásy a uvedomenia, že toto je len začiatok. Carla bola hviezda – zvládla let, cestu autom aj nové prostredie bez jediného plaču. S Rajou a Včielkou Majou po boku je pripravená na všetko. Írsko nás privítalo svojou zeleňou, pohostinnosťou a čarom, ktoré sa nedá opísať – to treba zažiť.
Dnes sme prekonali 300 km, jeden let, jeden omyl s terminálom a prvé stretnutie so sugar tax. Zajtra nás čaká nový deň a nové dobrodružstvá. Sledujte náš blog, kde budeme zdieľať, ako sa nám darí objavovať Smaragdový ostrov a čo nás čaká ďalej! Máte tipy na miesta v Írsku, ktoré nesmieme minúť? Napíšte nám do komentárov!