Siedmy deň bol naším posledným presúvacím dňom – z Belfastu do Dublinu s medzizastávkou v Newgrange a trochou ľútosti nad missnutou Game of Thrones atrakciou. Dublin nás privítal kozmopolitnou energiou, „Star Wars“ semaformi a dúhovými vlajkami. Poďte s nami na finále nášho road tripu po Írsku!

Ráno v Belfaste a cesta na Newgrange

Ráno v Belfaste bolo trochu chaotické – nebol som v šoférskej forme a vymotať sa z mesta trvalo o 20 minút dlhšie, než som plánoval. Po ceste sme míňali odbočku na Game of Thrones Studio Tour v Banbridge, atrakciu otvorenú od februára 2022. Pri plánovaní cesty som ju prehliadol a teraz, keď som spätne pozeral videá, trochu ma mrzí, že sme sa nezastavili. Vstup nie je najlacnejší (okolo 30 £ na dospelého), ale interaktívne štúdiá s kulisami zo seriálu vyzerajú úžasne. Ako vždy však ľutujem len to, čo som nespravil – nikdy nie to, čo som urobil. Možno je to tým, že toho robím málo? 🤷‍♂️

Zastavili sme sa pri Brú na Bóinne, kde leží Newgrange, neolitická hrobka staršia ako pyramídy v Gíze (postavená okolo 3200 pred Kristom). Bez rezervácie sme sa na prehliadku nedostali – vstup je iba so sprievodcom a čakacia doba bola dlhá. S Carlou sprievodcovské túry veľmi nedávame, tak sme si užili aspoň výstavu vo Visitor Centre, ktorá bola prekvapivo pútavá. Dozvedeli sme sa o megalitickom umení a zimnom slnovrate, keď lúč slnka preniká do komory Newgrange. Z diaľky sme hrobku videli – jej biela fasáda a trávnatý kopec pôsobili magicky.

Príchod do Dublinu a „Star Wars“ semafory

Cesta do Dublinu trvala necelú hodinu, no cestovný stres a zamračené počasie ma zmohli. Carla, ako vždy, zaspala v aute, a ja som si neplánovane zdriemol na ubytovaní. Klára s Carlou vyrazili do mesta a ja som sa zobudil sám. Spojili sme sa cez telefón a dohodli stretnutie pri obchode s kozmetikou blízko The Spire – 120-metrového oceľového stĺpa, ktorý nahradil Nelsonov stĺp, zničený IRA v 1966. Carla si tam vybrala rozpustné gule do vane a bola nadšená. The Spire, prezývaný aj „Spike“, je moderný symbol Dublinu, no pre mňa pôsobil skôr ako obrovská ihla stratená v čase.

Dublin je kozmopolitné mesto – rušné, medzinárodné, plné turistov a prisťahovalcov na elektrobicykloch, ktorí roznášajú jedlo a občas takmer zrazia chodcov v pešej zóne. Semafor pre chodcov ma dostal – pri zelenej vydáva zvuk ako laser zo Star Wars, až som sa obzeral, odkiaľ to strieľajú! Oranžová fáza je skvelý nápad – varuje, aby ste nevstupovali na priechod, ak nie ste pripravení prejsť. Írsko má jedno z najvyšších HDP na obyvateľa v EÚ (v 2024 druhé po Luxembursku), no v uliciach sme videli bezdomcov a fronty na jedlo zdarma, čo bolo trochu smutné.

Temple Bar, dúhové vlajky a St. Patrick’s Cathedral

Dublinčania na videách odporúčali tri veci: nájsť si „svoj“ pub (každý má iný tip na najlepší Guinness), vyhnúť sa Temple Bar (lebo je to turistická pasca), a ísť za krásami Írska mimo mesta. My sme však Temple Bar – ikonickú štvrť plnú barov – nemohli vynechať. Červený Temple Bar Pub s najväčšou zbierkou whiskey v Írsku (vyše 450 druhov) je najfotografovanejšou pamiatkou mesta, čo dokonale vystihuje írsku kultúru. Živá hudba a davy turistov vytvárajú elektrizujúcu atmosféru, no pinty tu stoja dvojnásobok. Skúsili sme aj iné bary v štvrti, no cítili sme, že pravý írsky šarm je skôr mimo Dublinu.

Po meste sme všade videli dúhové vlajky – klasické, aj moderné s trojuholníkom a kruhom. Dublin je známy silnou LGBTQ+ komunitou, s ikonickými podnikmi ako The George, najstarším gay barom v meste, a každoročným Pride Festivalom v júni, ktorý konkuruje St. Patrick’s Day. Možno preto sú vlajky tak viditeľné, dokonca aj pred kostolmi.

Navštívili sme Dublin Castle, kde zo stredovekého hradu ostala iba jedna veža a časť druhej – zvyšok prebudovali na vládny komplex. St. Patrick’s Cathedral, najväčšia v Írsku, nás ohúrila gotickou architektúrou, no paradoxne patrí anglikánskej cirkvi. Založená v roku 1191, je spojená so sv. Patrikom, ktorý tu údajne krstil kresťanov. Po pár hodinách sme prešli centrum – od The Spire po Christ Church Cathedral – a uvedomili sme si, že Dublin je kompaktný, no plný kontrastov. Carla si všade našla nejakú zábavu na tréning svojich svalov a mojich nervov.

Večer sme zistili, že najstarší pub v Dubline, The Brazen Head, je len 50 metrov od nášho ubytovania. Založený v roku 1198 ako kočiareň, dnes je živou legendou, kde plánovali povstanie írski nacionalisti. Zajtra ho určite navštívime

Dojmy zo siedmeho dňa

Siedmy deň bol o presune, zamysleniach a objavovaní Dublinu. Newgrange nás očaril aj bez prehliadky, no Game of Thrones Studio Tour ostane mojím „čo ak“. Dublin je kozmopolitný, rušný, no chýba mu ten typický írsky šarm vidieka. Carla si užila nákupy, Klára prechádzky a ja „Star Wars“ semafory. Írsko nás naučilo, že krása je v momente – a že ľutovať sa oplatí len to, čo neskúsite. Zajtra preskúmame Dublin – sledujte náš blog! Máte tipy na mesto? Napíšte do komentárov!