Stý dvadsiaty deviaty deň na Aitutaki bol plážový ráno + kopec popoludní – Ootu Beach, tyrkysová lagúna, veslujúce deti a výstup na „najvyšší vrch“ v okruhu 220 kilometrov. 😅 Posledný mocktail pred Aotearoa – Te Ika-a-Māui (klobúk dole, kto to rozlúštil bez googlu!).

Ráno: Ootu Beach – raj v lagúne

Ráno sme vyrazili autom na asi najkrajšiu pláž Ootu v Aitutaki Village. Cesta po ostrove je pohoda – všetci jazdia max štyridsať kilometrov za hodinu, žiadny stres, všetci sa zdravia ako u nás na dedine. Má to niečo do seba. Pláž je v lagúne, oproti sandbank a tyrkysová farba vody je neskutočná. Zase sa opakujem, ale plno rýb a skoro žiadni ľudia – skutočný raj na zemi. Carla sa hrala v piesku, okolo obeda prišli miestne deti na trening veslovania na typických lodiach s pomocným trupom (va’a).

Popoludnie: Kopec 124 m a mocktail

Poobede sme sa vybrali na výstup na najvyšší kopec ostrova Maunhapu – a v okolitých dvoch stovkách kilometrov. Trvalo to asi dvadsať minút, kopec má výšku stodvadsaťštyri metrov. Carla to vybehla v princeznovských šatách – vlastne celkom vtipné, žiadna veľká turistika. Ale výhľad na lagúnu stál za to. Hneď pod kopcom sme sa zastavili v maličkom bare a dali si posledný mocktail na malých ostrovoch v Polynézii – ďalej nás čaká Aotearoa, konkrétne Te Ika-a-Māui (Severný ostrov Nového Zélandu).

Dojmy zo stého dvadsiateho deviateho dňa

Stý dvadsiaty deviaty deň bol o polynézskom maloostrovnom finále – tyrkysová lagúna, kopec ako kopec a posledný mocktail pred Novým Zélandom. 😄 Poučenie? Na Aitutaki je aj 124 metrov poriadne vysoko a Te Ika-a-Māui znie lepšie ako „North Island“. Sledujte náš blog – a ak máte tipy na Aotearoa alebo va’a veslovanie, píšte do komentárov!