Stý dvadsiaty piaty deň bol pre mňa stresový – prelet na Aitutaki s transferom hodinu a desať minút pred odletom ma dostal do varu. 😅 Nakoniec polminútový check-in, vrtuliak SAAB 340, detský barter a kokos na pláži. Poďte s nami na najmenší ostrov cesty!

Ráno: Stresový transfer a bleskový check-in

Pravidelný čitateľ vie že som rád na letisku včas, niekedy až príliš skoro. Dnes sme mali transfer hodinu a desať minút pred odletom – podľa domácich v pohode, Klára bola rada, že nemusí tráviť mládí na letisku. Vyzdvihli nás včas, no naberali ešte dve skupiny. Na letisko sme dorazili tridsaťpäť minút pred odletom – tep a tlak som mal výrazne vyšší ako je zdravé. 😰 Dobehol som na check-in – pán v pohode, evidentne sme boli poslední, pasy ani nekontroloval, len vzal batožinu, dal nám predpripravené boarding passy. Celé vyriešené asi za pol minúty. Gate bolo desať metrov vedľa – a tak sme mohli čakať zvyšnú polhodinu v kľude. 🤷‍♂️

Poludnie: SAAB 340 a detský barter

Leteli sme malým lietadlom SAAB 340 – maximálne tridsaťštyri cestujúcich, zatiaľ najmenší vrtuliak na pravidelnej linke čo sme zažili. Letel s nami miestny chlapček – dal Carle sušienky, ona jemu lízatko. Zaujímavý detský barter! 😄

Poobedie: Aitutaki, prasiatko a kokos

Po prílete na najmenší ostrov cesty nás vyzdvihla pani z ubytovania. Rýchlosťou tridsať kilometrov za hodinu sme za päť minút prešli pol ostrova – ukázala nám obe cesty. Rýchly obed v take-away, spánok a prechádzka na najbližšiu pláž. Po ceste prasiatko (typický polynézsky obyvateľ) a ja som odtrhol kokos z palmy. Na pláži sme ho otvorili – vodu, čo sa nevyliala, vypila Klara. Chce to viac zručnosti! 😅

Dojmy zo stého dvadsiateho piateho dňa

Stý dvadsiaty piaty deň bol o strese a pohode. Transfer ma rozhádzal, no Aitutaki všetko vyrovnal – vrtuľiak, prasiatko, kokos. 😄 Poučenie? Na malých ostrovoch stačí pol minúty na check-in a kokos otvárať opatrne! Sledujte náš blog – a ak máte tipy na Aitutaki alebo otváranie kokosov, píšte do komentárov!