(rozlúčka s Novým Zélandom a prvé kroky na Tonga)

Dnes sme oficiálne opustili Nový Zéland a začali tonganskú kapitolu.

Ráno v Aucklande – dobalenie a “malý” fail

Ráno sme dobalili, Klára ešte musela skočiť na pobočku šperkárne vymeniť náramok, potom sme s Carlou dali poslednú novozélandskú rundu na ihrisku. Následne sme šli vrátiť auto – a tu prišiel malý šok.

Ex post som zistil, že s tým autom sme vôbec nemali ísť na Južný ostrov – nebolo to v zmluve, ale v detailných podmienkach, ktoré som samozrejme nečítal. 😅

Mohli sme ušetriť kopec peňazí – vrátiť auto vo Wellingtone, prejsť trajektom pešo a na juhu si požičať nové.

Našťastie sa nič nestalo, poisťovňa asi nič nezistí, tak dúfam, že to prejde.

Každopádne – poučenie do budúcnosti: vždy čítaj podmienky.

Letisko a lounge

Auto sme vrátili, trochu sme prebaľovali kufre, ale celkovo hladko. Vyhodili sme svoje tenisky, ktoré už po viac ako piatich mesiacoch mali aj diery. Teraz 2 týždne na ostrovoch zvládneme v žabkách.

Keďže sme mali viac času, využili sme LoungeKey a zašli do letiskového salóniku.

Carla si to užila ako malá kráľovná – jedla, pila džús, behala po gauči. My sme si oddýchli, naplánovali prvé dni na Tonge a ja som si dal aspoň jednu poslednú flat white pred odletom.

Let na Tongu

Let Auckland → Nuku’alofa trval 2,5 hodiny s malým meškaním.

Na imigrácii sme sa zdržali asi 20 minút, ale za novú pečiatku v pase to stálo.

Auto z požičovne je legenda – staré, ošúchané, sedadlá potiahnuté igelitom, ale jazdí. Dokonca má aj klimatizáciu, tá síce nefunguje, ale tlačítko je tam.

Cesta z letiska do centra (20 km) trvala vyše pol hodiny – cesty sú tu v stave „veľmi používané“ a priemerná rýchlosť 30–40 km/h.

Najväčší zážitok dňa nám pripravili miestni policajti.

Na letisku na Novom Zealande Carla dvom zamávala, potom si s nimi dala five a ešte jej dali nálepku s tlapkou. Dobre vie, že policajti su naši kámoši, majú náročnú prácu a starajú sa o našu bezpečnosť, takže vždy keď ich vidí, tak im máva, podobne ako hasičom, alebo zdravotníkom.

Potom na Tonge. Policajt mal žabky, havajskú košeľu, tradičnú tonganskú sukňu (ta’ovala). Kebyže nemá vysačku a postavu ako prerastená gorila, tak by som netušil, že je to policajt.

Iný kraj, iný štýl. Tonganská polícia = nový level chillu

Dojmy z dňa

Z Nového Zélandu sme odchádzali s trochou smútku, ale Tonga nás hneď privítala svojím totálnym chillom.

Žiadne uponáhľané tempo, žiadne luxusné autá, žiadne stresové značenie ciest – len úprimný úsmev, vlhké teplo a pocit, že tu čas plynie úplne inak.