Dnes bol deň ľadovcov a presunu po západnom pobreží. Zase sme išli po SH6, ktorá ani na chvíľu neprestáva udivovať. Po ceste nádherné výhľady, napríklad King’s Point, a hlavná zastávka pri Franz Josef Glacier.

Franz Josef – cisár, ktorý sa topí

Áno, ľadovec je naozaj pomenovaný po Františkovi Jozefovi I., poslednom rakúsko-uhorskom cisárovi. V roku 1865 ho takto pokrstil nemecko-rakúsky geológ Julius von Haast a názov zostal dodnes.

Keď sme prišli na vyhliadku, bolo to smutno-krásne. Ešte pred sto rokmi siahal ľadovec takmer až k parkovisku, dnes je od neho vzdialený vyše dva kilometre a za posledných pár desiatok rokov sa výrazne zmenšil. Priamo pred očami máme ukážku globálneho oteplovania. Vedľa ľadovca je malé, ale nádherné jazierko Peters Pool a okolitá džungľa plná papradí a machov len umocňuje pocit, že sme v praveku.

Ďalej po SH6 do Greymouthu

Cesta pokračovala cez ďalšie vodopády, rieky a pobrežie, kde sa divoké Tasmanské more trieska o skaly. Zastavovali sme ešte na pár miestach, ale Franz Josef bol jednoznačne najsilnejší zážitok dňa.

Dorazili sme večer do Greymouthu, malého baníckeho mestečka na ústí rieky Grey. Ubytovanie v moteli, pivo v lokálnom bare a pocit, že sme za sebou nechali ďalší kúsok tej najdivokejšej novozélandskej prírody.

Dojmy z dňa

Dnes sme videli krásu, ktorá sa pred našimi očami stráca. Franz Josef je stále impozantný, ale už len tieňom toho, čím býval. O to viac si uvedomujeme, aké šťastie máme, že to ešte môžeme zažiť na vlastné oči.