Dnes to bol posledný presun Južného ostrova – z Nelsonu do Pictonu, srdca Marlborough Sounds, odkiaľ zajtra ráno odchádzame trajektom späť do Wellingtonu.

Cesta trvala asi dve hodiny, ale samozrejme sme si ju natiahli na pol dňa. Po ceste sme robili niekoľko krátkych zastávok na vyhliadky. Jedna z nich zahŕňala krátky trek, ktorý Carla tradične najskôr úplne sabotovala („nechcem, neidem, bolia ma nohy“), no o päť minút už nás nútila bežať a kričala „rýchlejšie, rýchlejšie!“. Klasika.

Bolo fascinujúce pozorovať odliv v zálive – voda zmizla z obrovského územia a zostalo len nekonečné bahno. Raj pre vodné vtáky, ktoré tam hneď prileteli hľadať potravu. Na niektorých miestach vraj bývajú delfíny a dokonca aj tučniaky, ale pri odlive sa tučniakom zjavne nechcelo a delfíny mali voľno. Takže opäť 0 živých tučniakov. Už sme si zvykli – skóre zostáva 4 : 1 (a ten jeden bol mŕtvy).

Počasie bolo napriek tomu fajn, slnko svietilo, výhľady na Marlborough Sounds nádherné.

Večer v Pictone – rozlúčka s Južným ostrovom

Do Pictonu sme dorazili popoludní. Prechádzali sme sa po mestečku, pozreli sme si prístav a presne včas videli prichádzať náš zajtrajší trajekt. Veľká biela loď pomaly vplávala do zálivu – zajtra ráno na nej budeme my.

Na ihrisku pri promenáde sme náhodou stretli paniu z Česka, ktorá tu žije už dvanásť rokov (v neďalekom Sedone). Pokec trval hodinu – bolo super počuť reálny pohľad niekoho, kto tu skutočne žije. Nehanbila sa priznať aj negatíva (zdravotníctvo, vysoké dane, ceny nehnuteľností), ale aj tak povedala, že by sa už nikdy nevrátila. Takéto stretnutia máme najradšej.

Dojmy z dňa

Posledný deň na Južnom ostrove bol pokojný, slnečný a plný malých momentov. Žiadne veľké dobrodružstvá, len krásna cesta, odliv, smiech na treku a večerný pokec s krajankou. Presne takto sme si to priali rozlúčiť sa.