Dnes bol jednoducho deň údržby a dažďa. Pršalo ešte viac ako včera, obloha sivá od rána až do večera, dážď prestal až úplne večer. Tak sme to zobrali pragmaticky: pranie, upratovanie auta, triedenie fotiek, nákup, dopĺňanie zásob. Carla si užila všetky hračky na ubytovaní naplno a my sme si konečne oddýchli od neustáleho presúvania.

Celý deň sme strávili „doma“, čo bolo po týždňoch na cestách vlastne príjemné. Žiadne budíky, žiadne kilometre, len čaj, knihy, hudba a pohoda.

Až večer, keď dážď konečne ustal, sme vybehli na pláž priamo pri ubytovaní. Piesok ešte mokrý, vlny hučali, vzduch čistý ako po umytí. Žiadne tučniaky (tentoraz sme ich ani nehľadali), len pokoj a posledné lúče slnka cez mraky.

Šli sme spať skoro, lebo zajtra musíme vstávať poriadne skoro. Cesta cez Takaka Hill má totiž od 9:00 ráno úplnú uzávierku (opravy, zosuvy, klasika). Ak sme chceli prejsť, musíme vyraziť o siedmej ráno. Takže budík na 6:15, rýchla káva a hurá na serpentíny.

Dojmy z dňa

Niekedy je najväčší luxus nerobiť vôbec nič. Dnes sme si to dovolili a bolo to presne to, čo sme potrebovali. Zajtra nás čaká skoré vstávanie, mokrá cesta a útek cez kopec skôr, než ho zatvoria. Ale nevadí – Golden Bay sme si užili naplno a Južný ostrov nám dal ešte jeden deň na vydýchanie sa pred finálnym presunom.

Ahojte z Pohary, kde dnes pršalo od rána do večera, ale my sme boli v suchu, v teple a spokojní. Zajtra o siedmej štartujeme – ak nás Takaka Hill pustí, čoskoro sa uvidíme niekde pri Nelson Lakes alebo na trajekte.

Ďakujeme Golden Bay, bolo to krásne. 🌧️🚐💛