Stý tridsiaty deň bol presunový chaos – prelet z Aitutaki cez Rarotongu do Aucklandu, prekročenie dátumovej hranice (prišli sme o 3. november), príchod o dva dni neskôr. Posledné chvíle v raji, benzínka v nedeľu, auto s kľúčmi na letisku a najprísnejšia biokontrola na svete. 😅 Všetko sme stihli o vlások – a nový Mitsubishi Outlander s head-up displayom nás privítal v Aotearoii.

Ráno: Posledné chvíle v raji

Ráno sme sa pobalili, relaxovali pred presunom – nie v najlepšom čase. Dojedli sme zvyšky a užili si posledné chvíle v raji alebo nebi 😅. Naším požičaným autíčkom sme došli na letisko, natankovali na jedinej benzínke na ostrove, ktorá má otvorené v nedeľu. Auto sme nechali na letisku – odomknuté, s kľúčmi v ňom. Aitutaki style.

Na maličkom letisku boli informačné cedule o histórii ostrova – podobne ako Bora Bora, popularitu získal ako americká základňa počas 2. svetovej vojny. Vojaci, čo sa vrátili do USA, ho spopularizovali ako dovolenkovú destináciu. V 50. rokoch viedla cez ostrovy slávna Coral Route z Aucklandu na Tahiti – lietali na nej dvojpodlažné hydroplány pre asi štyridsať pasažierov v luxusnej výbave. Na letisku v Rarotonge je pod strechou model tohto lietadla.

Poludnie: Prestup o vlások

Na prestup v Rarotonge sme mali päťdesiat minút – museli sme na check-in, security aj imigráciu. Stihli sme, ale keby nás niečo zdržalo o desať minút, už by sme to nedali 😅. Trochu stresu, ale let normálnym veľkým lietadlom Air New Zealand bol v pohode.

Večer (alebo ráno o dva dni neskôr): Auckland a biosecurity

Vyrazili sme 2. novembra večer – prišli 4. novembra ráno. Prekročili sme dátumovú hranicu – prišli sme o celý deň života. Po prílete v noci (o dva dni) sme prešli imigráciou – vďaka elektronickým dotazníkom vypleným dopredu bolo zdržanie minimálne, aj napriek veľkému počtu ľudí.

Špecifikum? Biokontrola – asi najprísnejšia na svete. Museli sme deklarovať všetko jedlo – aj sušienky a tyčinky pre Carlu. Ovocie alebo živočíšne produkty = zákaz dovozu, pokuta 400 dolárov na mieste. Našťastie sme mali všetko v priehľadných vreckách – pani to ocenila a poslala nás na fast track. To sa ukázalo ako kľúčové – keby sme stratili ďalších desať minút, nestihli by sme vyzdvihnúť auto.

Všetko dobre dopadlo – na hotel (asi osem minút od letiska) sme dorazili na úplne novom Mitsubishi Outlander s plnou výbavou. Head-up display, adaptívny tempomat – veci, ktoré mi v aute už chýbali. Express check-in na hoteli potešil.

Dojmy zo stého tridsiateho dňa

Stý tridsiaty deň bol o časových skokoch a biokontrole – z raja na Nový Zéland, z 2. novembra na 4. november, z kľúčov v aute na head-up display. 😄 Poučenie? V Aucklande vždy maj sušienky v priehľadnom vrecku – a dátumová hranica je kruto spravodlivá. Sledujte náš blog – a ak máte tipy na Aotearoa alebo biosecurity triky, píšte do komentárov!