Ahoj, pokračujeme ďalším dňom cesty. Dnes sme sa vypravili na výlet do DMZ.

Ráno taxíkom do Soulu a tam presedli na bus organizovaného zájazdu. Carla brutálne znižovala vekový priemer celej skupiny – bola tam banda Indonézanov a pár ľudí z celého sveta. Zabrali sme klasicky päť miest vzadu autobusu, kde na školských výletoch sedia len problémaci. Nikto nechcel sedieť hneď pri sprievodkyni 😅.

Najprv nás vyložili pri Panmunjome, kde je hranica a chodí tam dokonca jedna linka metra 😅. Sú tu pamätníky všetkého možného, most na výmenu zajatcov a zúčastnili sme sa aj diskusie s pani, ktorá kedysi utiekla zo Severnej Kórey ešte za minulého Kima. Cez päť krajín a pol roka sa dostala na juh, kde ju nikto veľmi nečakal. Sprievodkyňa otvorene povedala, že väčšina obyčajných Juhokórejcov nie je zrovna nadšená myšlienkou znovuzjednotenia 🤷‍♂️.

Ďalšia zastávka bola lanovkou a vstup do prvého pásma DMZ. Osobne mi príde, že to „D“ (demilitarizovaná) je tam trochu neprávom. Išiel som sa pozrieť na vojenskú základňu, zatiaľ čo Klara s Carlou boli na vyhliadke. Bola tam aj sekcia venovaná Československu, ktoré spolu so Švajčiarskom, Švédskom a Poľskom pomáhalo pri vyjednávaní mieru.

Posledná zastávka bola veľká vyhliadková veža s pohľadom priamo do Severnej Kórey. Takže už druhá krajina, kde sme zažili hranicu ako turistickú atrakciu. Oba zážitky úplne iné 😅.

Po výlete nás vysadili v centre Soulu, dali sme si neskorší obed u Paika a vyrazili na klasické pamiatky v centre. Najväčšia sranda bola, že sa blíži Kórejský deň detí (5.5.) a centrum bolo plné legových atrakcií, ale aj nekonečných front. Carla chcela aspoň balón, tak sa predbehla, vypýtala si ho a dostala.

Dojmy z dňa:

Dnes bol veľmi intenzívny a zaujímavý deň. DMZ je silný zážitok, najmä keď si uvedomíte, ako dlho už táto rozdelenosť trvá. Zároveň to bol pekný kontrast – od napätej hranice rovno do rušného centra Soulu. Tešíme sa na ďalšie dni v Kórei.