Ahoj, pokračujeme ďalším dňom cesty. Ešte nie je víkend, takže sme hneď ráno vyrazili na asi najdôležitejšiu pamiatku v okolí – Terakotovú armádu cisára Qin.

Listky sme kúpili online a ako väčšina lístkov v Číne sú viazané na ID (v našom prípade pas). Timing sme mali výborný, takže sa nám podarilo predbehnúť davy. Na mieste sme boli už o 8:30, teda v momente, keď otvárajú, a ešte nedorazili autobusy s organizovanými turistami. Hneď za bránou sme začuli češtinu, tak sme prehodili pár slov s našincami.

Carle vyhovovali obrovské rozmery miesta, mohla voľne behať medzi pavilónmi. Celkovo pavilóny s vykopávkami pôsobia naozaj monumentálne – asi ako všetko v Číne. Proste tu majú úplne iné pojmy veľkosti. Všetky pavilóny sme prebehli celkom rýchlo, lebo sme sa s nikým nemuseli tlačiť. A Číňania sú na tlačenie sa skutoční experti, pojem osobného priestoru tu veľmi nikomu nič nehovorí.

Cez gigantickú ulicu plnú obchodíkov so suvenírmi a jedlom sme prešli na zastávku autobusu, ktorý nás odviezol k mauzóleu cisára. To je ale trochu podraz – mauzóleum je v skutočnosti len veľký zelený kopec a nič nevidíte. O kúsok ďalej je však múzeum s bronzovými sochami štvorzáprahov, ktoré boli naozaj velkolepé.

Celé lokality sú fakt obrovské. Keďže sme si nevzali bus, ktorým jazdili všetci, celkom sme sa nachodili. A keď sme chceli vyjsť iným východom, ochranke sa to z nejakého mne nepochopiteľného dôvodu nepáčilo, takže chodenia bolo fakt dosť. Nakoniec sme vzali Didi späť na hotel a poobede si oddýchli.

Večer sme ešte vyšli na vyhliadku obchodného centra oproti cez ulicu, odkiaľ bol skvelý výhľad na Bell Tower aj Drum Tower.

Dojmy z dňa:

Dnes bol pekný, aj keď dosť náročný deň. Terakotová armáda stojí za návštevu hlavne kvôli svojej obrovskosti a atmosfére. Xi’an je naozaj historicky nabitý a cítiť tu inú váhu ako v moderných pobrežných mestách. Tešíme sa, čo ešte uvidíme.