Ahoj, pokračujeme ďalším dňom cesty. Dnes sme sa vybrali vyskúšať niektoré miestne atrakcie.

Je tu pekný nadzemny vláčik, kde idete v mini vagóne pre maximálne 4 ľudí. Prišli sme si kúpiť lístky, ale maximálne sme narazili 😅. Online sa nedali kúpiť, lebo to nepodporuje zahraničné karty. Na mieste sme zaplatili lístky na večer smerom tam, ale keď sme chceli kúpiť aj späť, zistili sme, že to nejde – iba na stanici tam. Chvíľku som sa snažil vybaviť to s automatom, potom aj so živou asistentkou, ale jazyková bariéra bola silnejšia. Nakoniec sme sa dohodli, že v najhoršom príde taxík.

Keďže ráno lístky neboli, dali sme si zmrzlinu, skočil som po plavky a s Carlou sme vliezli do vody. Bola celkom svieža, ale v pohode. Zaujímavé bolo, že sa kúpali skutočne len turisti zo severnej Ameriky a Európy. Ľudia z Ázie šli maximálne po kolená do vody oblečení. Neviem, či nevedia plávať, alebo im to ešte prišlo chladné.

Na vyhliadkový vláčik sme vyrazili až večer. Nakoniec sa ukázalo, že vzdialenosť je v pohode a späť sme išli pešo – bola to krásna cestička popri pobreží cez lesík s výhľadmi. Dokonca jedna vyhliadka nad morom mala presklenú podlahu. Vstup zadarmo. Carla si to samozrejme užívala, ja som sa bál, takže som zase počul „tati neboj“. Je to až trápne, ale je to tak. Sklo sa ukázalo byť dostatočne pevné, takže som prežil 😅.

Dojmy z dňa:

Dnes bol príjemný a uvoľnený deň plný malých dobrodružstiev – od pláže cez vyhliadkový vláčik až po peknú večernú prechádzku popri mori. Busan má veľmi peknú pobrežnú atmosféru