Ahoj, pokračujeme ďalším dňom cesty. Dnes sme vyrazili na organizovaný výlet.

Išli sme tromi autami, v našom s nami sedel ešte mladý kanadský pár pôvodom z Filipín. Vyrazili sme cez nekonečné zápchy v Ulaanbaatare a potom cez predmestia, kde ľudia stále žijú v jurtách (ktorým tu hovoria ger).

Prvá zastávka bola pri najväčšom turistickom lákadle – obrovskej jazdeckej soche Džingischána. V podstavci je malé múzeum, kde si môžete obliecť tradičné mongolské oblečenie. V soche je aj výťah a schodisko, takže môžete vyliezť až na hlavu koňa. Odtiaľ je nádherný výhľad do krajiny aj veľkému Khanovi rovno do tváre (tento sa aspoň nesmeje ako Chiang Kai-shek).

Pri soche sú rôzne atrakcie – streľba z luku, fotenie s obrovským orlom. Klára sa orla bála, ale zvládla to statočne. Ja som sa najviac bál jazdy na dvojhrbej ťave. Našťastie to zvládla dobre a pán tvrdil, že unesie aj 300 kg, takže som mal rezervu 😅.

Čakal nás obed v gere, kde sme dostali asorti mäsa, slané kobylie mlieko a ako digestív pálenku z mlieka – airag alebo arkhi.

Potom sme pokračovali do národného parku Terelj. Niektorí vyšli na Korytnačiu skalu, Carla protestovala, že chce ísť tiež, ale nechceli sme riskovať. Ukázalo sa, že je tam potrebné preliezť štrbinou v skalách, cez ktorú nepreliezol ani jeden pán z Anglicka.

Posledná zastávka bol budhistický chrám, ktorý veľmi pripomína tie tibetské. Tam už šla Carla za ruku s Michelle z Vancouveru 😅 – ideálny spôsob, ako trénovať angličtinu.

Cesta späť bola opäť poznačená kolónami. Kto by to v Mongolsku čakal… Ale výlet bol super, s ľuďmi z celého sveta.

Dojmy z dňa:

Dnes bol výborný a veľmi mongolský deň – od obrovskej sochy Džingischána cez ťavy, ger až po nádhernú prírodu v Terelji.